formát článku pre tlač  
odporučiť tento článok e-mailom  
diskusia k článku  
vytvoriť záložku  

Ako ste sa dostali k hudbe?

Išiel som pozdĺž tamtej aleje, potom okolo kina Riť Ružinov a tam bol taký veľký nápis „HUDBA“. Takže tak.

Ja som ale myslel, ako ste začínali?

Ahá... to bolo už dávno, keď som bol ešte malým metronómom. Moji rodičia predpokladali, že dodržím našu japonskú tradíciu a budú mať zo mňa ALARM. Ale ja som sa však rozhodol inak.

Čo vás k tomu inšpirovalo?

To vám teda nepoviem, ale presne viem, že to bolo 13. augusta 1981 o 14:36. Moja stará mama mi už odmalička hovorila, že som bol vraj veľký talent a takpovediac už „hotový hráč“.

Ako ste sa dostali k Perlám pokleslého výberu?

Nespomínam na to rád ... v krabici ...

A ako vychádzate s ostatnými členmi vašej kapely?

Keď vychádzame z podniku, tak si toho už veľa nepamätáme...

Takže ste v kapele „jedna duša“ a trávite spolu veľa času?

No, nechcem zachádzať do detailov, ale napríklad, keď máme koncert, tak väčšinou sa na mňa vykašlú a nechajú v skúšobni. A pritom na nahrávanie som im dobrý... Všetky skladby som nahrával ja. A ani sa neunúvali dať do bookletu aspoň moju fotku.

Majú takýto nevďačný postoj aj k vášmu autorstvu?

To myslím že nie, lebo pesničky častokrát vznikajú práve na moje podklady. Aj pesničku „Na dne“ som zložil ja sám. Hrdo to vyhlasujem od 27. júna 2003, keď sa pôvodní autori dobrovoľne zriekli svojho neoficiálneho autorstva a slávnostne ho pridelili práve mne.

Bolo ťažké presaďiť sa?

V 80-tych rokoch sme boli najvyhľadávanejší hudobníci. Hral som skutočne s kadekým – Michal David, Vašo Patejdl, Banket, Depeche Mode, dokonca aj moje idoly KRAFTWERK ma neskôr angažovali. Teraz ma našťastie objavili a docenili títo chlapci, takže o budúcnosť sa nebojím. Ale keďže chalani sú v poslednom čase nejako akusticky založený, tak sa trochu obávam, aby ma v blízkej budúcnosti nenahradila plechovka s fazuľou.

Je ťažké živiť sa hudbou?

Ako jediný profesionálny člen sa nesťažujem, ale je pravda, že mám nízke nároky a spotrebu...

A čo dievčatá?

....hm.... Prežil som krátky románik s jednou tamburínou, ale akosi nám to spolu neklapalo.

Ako často cvičíte, ak sa to vôbec dá povedať?

Pri inštrumentálnych výkonoch mojej kapely nemusím cvičiť vôbec. Jedine, žeby sa niekto z nich naučil bubnovať, ale nato sú príliš leniví....ha-ha. (smeje sa).

Aký je váš názor na improvizáciu?

Ja osobne si myslím, že je to slepá vetva vo vývoji hudby. To je taktiež jedna z ďalších výhrad voči mojej kapele, keďže každé naše nacvičené vystúpenie sa chtiac-nechtiac vždy zvrhne na bezcielne improvizovanú a nekonečnú exhibíciu. Naozaj neviem čo je na tom zaujímavé a zábavné... Bzzz! (nervózne bliká zelenou diódou)

Nenapadlo vás preto urobiť svoj vlastný sólový projekt?

Na jednom už pracujem. Chcel by som ním osloviť hlavne rapperov a antiglobalistov, ktorým ide predovšetkým o pozitívne vibrácie.

Čo by ste odkázali našim mladým začínajúcim automatickým bubeníkom?

Hlavne aby sa nevzdávali, raz ešte prídu časy kedy budeme plne docenení a vyhľadávaní štúdioví, či koncertní hráči. Osobne verím, že onedlho uzrú svetlo sveta aj automatickí speváci a textári, je to len otázka času.

Ďakujem za rozhovor, držíme palce, aby vám to v kapele ešte hodnú chvíľu vydržalo a tešíme sa na ďaľšie vystúpenia a projekty.

Aj ja ďakujem.

PETER BÁLIK

[2. 9. 2003]

Oficiálna stránka kapely Perly pokleslého výberu: perly.vsade.sk

Diskusia k tomuto článku (počet reakcií: 7):

[2. 9. 2003 16:06:26] automat

[2. 9. 2003 16:08:43] fan

[4. 9. 2003 10:40:21] zivy clen

[4. 9. 2003 18:23:58] Zvedavec

[4. 9. 2003 18:28:52] ex-pert

Pridať komentár k článku

predchádzajúci článok	nasledujúci článok
Maďarské preukazy	James Bond, stroj Bond