Po zotmení

Dnes mi zaklope na dvere a ja verím, že
na sebe bude mať saténové negližé

Myslím, že odo dverí
už cítim jemne sladkú vôňu orchidey

Za oknom sa mihla tmavá postava
a mne iba veľmi málo času ostáva

Zaschnuté stopy krvi
ráno nájdem si na krku vždy ako prvý

Záclona sa jemne pohla a ja dobre viem
že toto bude asi môj posledný deň

Každý deň po zotmení
sledujem, či sa na upíra nepremením

Zrazu stojí celá nahá rovno nado mnou
vraví: “Žiaden strach, je to iba škola hrou.”

Každý deň po zotmení
sledujem, či sa na upíra nepremením
Zaschnuté stopy krvi
ráno nájdem si na krku vždy ako prvý

Každý deň po zotmení
sledujem, či sa na upíra nepremením
Keď ráno na svitaní
plížime sa do tmy s mojou novou pani