Nachádzate sa tu: Home/Próza

Konkurz

Chystal som sa na konkurz do kapely Perly pokleslého výberu. Hodinu som strávil naháňaním gitary po byte, kým som ju konečne upachtenú dolapil. Na krk som jej založil kapodaster s vodítkom, čo je zo zákona povinné pri pohybe na verejných priestranstvách. Vybehol som z domu a chytil trolejbus. Moje mesto má 12 trolejbusových vlekov čím sa radí k popredným lyžiarskym strediskám Panónskej nížiny.

Pred garážou som čakal iba päť hodín, dlhú chvíľu som zaháňal hádzaním žabiek do slnkom rozpáleného asfaltu chodníka. Blížiace sa teleso som už zďaleka klasifikoval ako teleso hudobné podľa transportných klietok na nástroje rôznych tvarov. Že členom je aj rapper som poznal podľa toho, že si niesol repráky.

Najprv sme nadviazali očný kontakt. Ten najvyšší muzikant nadväzoval a ostatní chalani mu striedavo držali jeho vlastný prst na uzlíku. Mašľa bola už skoro hotová keď som si náhle uvedomil hroznú vec: nespoznajú ma! Po telefóne som uviedol ako poznávacie znamenie vojenskú baranicu s odznakom tanku, tú som však zabudol doma. Prepadol som panike a utiekol.

Trolejbusovými traťami som to šusom otočil ani nie za hoďku. Členovia telesa stáli v kruhu pred garážou, pofajčievali a sústredene chrachlili do pomyselného stredu kružnice. Podľa baranice tankového pluku ma poľahky spoznali.

- Čakáte dlho? - úkosom som pozrel na dravý prúd pľuvancov valiaci sa z rozbúreného jazierka do kanalizácie pri obrubníku. Tam za primerane nechutnej zvukovej kulisy odkväckával do hlbín.

- Sérvus otec. Ty si ten gitarista?

Miesto odpovede som im s drzým úsmevom predviedol onanistické sólo na svojom úde. Kapela epilepticky až uznanlivo potriasla hlavami a pozdvihla pravice so vztýčeným malíčkom a ukazovákom.

- Teba bereme, cikulák!

Pristúpil som teda bližšie. Všetci boli odo mňa aspoň o hlavu vyšší tak som sa cítil ako v údolí prezidentov. Ten najnižší z nich vyparkoval skúšobňu. Už dávno som takú zachovanú nevidel, určite po celý čas garážovaná. Nastúpili sme si. Dal som gitare voľno nech sa pooňucháva a zoznámi s ostatnými nástrojmi.

- Zahulíme? - rečnícky sa opýtal druhý najvyšší hudobník ale len pretože ten najvyšší mal na sandáloch vyššie opätky. Vytiahol plastovú fľašu a natlačil do nej bal plastového trávnika z Baumaxu. Podľa rascamanskej tradície ju zapálil od širšieho konca.

Ako nového ma poctili úlohou odšróbovať uzáver a potiahnuť prvý šľuk. Teda čakal som šľuk ale toto bolo voľačo tvrdšieho, to bol šluk. A nie ledajaký ale indiánsky šluk. Vystrelili z neho drobné šípy a zabodli sa mi do krku. Hravé nástroje nám pobehovali pomedzi nohami a rapper mi začal súvisle vysvetľovať moje nedostatky vo vedomostiach. Rozžiarená stena skúšobne sa roztvorila a pohltila ma. Ocitol som sa na najnepravdepodobnejšom mieste vo vesmíre.

- Co tady ksakru děláš? - oboril sa na mňa po anglicky v českom preklade chlapík s dvoma hlavami. Pohotovo na mňa namieril niečo, čo vyzeralo ako trumpeta Laca Dópicziho. Akurát že piesty neboli prepojené kľukovým hriadeľom do série ako býva zvykom, ale paralelne. Keď do toho inštrumentu zadul, výsledný odpor zvukovej vlny ma omráčil.

Z bezvedomia som vypadol až na ďalšej skúške. Dozvedel som sa že robíme konkurz na speváčku. Prišli štyri. Zhodou okolností pôsobili všetky toho času v tej istej dievčenskej skupine Štyri. Efektívne rýchlym play-off systémom (každý s každým) tri štyri vypadli a do užšieho výberu sa dostala polovica záujemkýň. Tam už to bol tvrdší oriešok. Prebrali sme to po odchode obidvoch finalistiek.

- Tá tmavovlasá bola dosť na hovno.

- Úplne mimo. Ale tá krátkosrstá bola skvelá, že?

- Hmmm, mala nádherne teplý a guľatý tón.

- Keď sa nažhavila krásne pracovala so skreslením.

- A ten žiarivý dozvuk! Najmä v tichých pasážach.

- Tá tmavovlasá neladila ani len v oktávach.

- Mala tuším dáku hrču na krku.

- Ale všimli ste si, že tá tmavovlasá nemala podprdu?

Nastalo súhlasné mrmlanie.

- To bol hmatník!

- Myslím, že by dokonale sedel v dlani.

- A v páse bola vykrojená tak akurát.

- Ešte teraz mám tie krivky pred očami.

- Žiaden masív ako tá krátkosrstá.

- Teda tú tmavovlasú by som hneď bral.

- Škoda, že nosí ten zubný strojček...

Nastalo zamyslené šomranie.

- To mne ale príde na žene práve vzrušujúce. Až kraftwerkovské. - ozval som sa nesmelo.

Bolo rozhodnuté. Speváčkou bude tá tmavovlasá. A mňa vyhodia. Oficiálne pre nezvládnuteľné problémy s alkoholom. Skutočnosť je však iná. Vysvitlo, že beriem súkromné hodiny učiteľovi džezovej gitary Jakubovi Matúščicovi, o ktorom je verejne známe, že je predstaviteľom diametrálne odlišného matematického prúdu.

Okrem toho mu ten ubraný čas určite vyhadzuje jeho manželka na oči. Ja však chvíle strávené s Perlami rozhodne neľutujem. Bolo to rýchle a intenzívne. Niekto sa ma možno teraz bude pýtať, že aký to malo všetko zmysel? Ja však odpovedám: To je proste rakenroul endáj lájkit!